Ochorenia medzistavcových platničiek
S patológiami medzistavcových platničiek (protrúzia, extrúzia, hernia) sa vo veterinárnej medicíne stretávame stále častejšie. U psov má miechový kanál oválny tvar a miecha zaberá ¾ jeho priestoru. Z toho vyplýva, že pokiaľ dôjde k posunu platničky a preniknutiu jej masy do miechového kanála, dochádza v menšej či väčšej miere ku kompresii miechy.
Medzistavcové platničky sa nachádzajú medzi všetkými stavcami (s výnimkou prvých dvoch krčných stavcov) a skladajú sa z jadrovej hmoty a väzivového prstenca. Chrbtica je pozdĺžne stabilizovaná väzmi (ligg. longitudinale dorsale et ventrale), v hrudnej chrbtici sa pripájajú aj väzy, ktorý spájajú hlavy protiľahlých rebier (ligg. Intercapitalia)
Ochorenie platničiek býva u zvierat vo väčšine prípadov degeneratívneho pôvodu a rozlišujeme dva základné typy degenerácie:
Hensenova protrúzia disku typ 1 (chondroidná metaplázia) – u chondrodystrofických plemien psov (dlhé telo, krátke končatinu, skrátená hlava – napr. jazvečík, korgi, pekinéz, a iné), degeneratívne zmeny začínajú už v nízkom veku (do 2 rokov môže byť až 75% platničiek poškodených), platničky sa stávajú viac chrupavčitými a jadrová hmota nadobúda granulárny vzhľad.
Hensenova protrúzia platničky typu 2 (fibroidná metaplázia) – u nechondrodystrofických plemien, degeneratívne zmeny na platničkách sa prejavujú až vo vyššom veku (8–10 rokov), jadro sa síce podobá väzivovému tkanivu, avšak má rôsolovitý charakter.
Príznaky, ktorými sa výhrez platničky prejavuje, sa líšia v závislosti od lokalizácie lézie. V oblasti krčnej miechy je horný pozdĺžny väz (lig. Longitudinale dorsale) veľmi silný, väčšinou zabraňuje výhrezu v smere hore. Pokiaľ sa hernia vytvorí, tak smeruje bočným smerom (laterálna hernia), hmota disku netlačí v tak veľkej miere na miechu, ale skôr na miechové korene. Príznaky sú iné než v prípade kompresie miechy, často je to predovšetkým nekoordinovaný pohyb. Hernie sa najčastejšie vyskytujú na prechode hrudnej a bedrovej chrbtice, kde už vyššie zmienený väz nie je taký silný, a preto výlev masy smeruje dorzálne (hore) a dochádza k stlačeniu miechy. Protrudovaný disk spôsobuje tlakovú kompresiu miechy. Podľa stupňa kompresie sa môžu príznaky líšiť, od porúch propriocepcie, cez poruchy motorických funkcii, až po stratu hlbokej citlivosti (behom rekonvalescencie ja jednotlivé funkcie vracajú v opačnom slede, tzn. hlboká citlivosť sa vracia ako prvá).
Diagnostika sa skladá z anamnézy, neurologického a RTG vyšetrenia (myelografia), prípadne vyšetrením pomocou magnetickej rezonancie MRI.
Terapia môže byť chirurgická, ktorá je odporúčaná, a jej úspešnosť je vyššia než u konzervatívnej terapie, čiže nechirurgickej. Konzervatívna terapia je odporúčaná iba v prípadoch prvého stupňa kompresie miechy, čiže veľmi miernych výhrezov, ktoré sa prejavujú bolesťou chrbtice, prípadne miernymi pohybovými deficitmi. Konzervatívna terapia v podstate znamená umiestniť zviera do boxu na dobu 8–10 týždňov, aby sme zamedzili jeho pohybu, a predišli tak prípadnému zhoršeniu stavu.
V súčasnej dobe sa neodporúča používať antiflogistiká (protizápalové lieky), hrozí riziko, že akonáhle bolesť ustúpi, zviera bude aktívnejšie, čo môže opäť viesť k zhoršeniu celkového stavu. Ďalší stupeň kompresie sa prejavuje poruchami koordinácie končatín. Tu už je jednoznačne indikovaná chirurgická terapia (90% úspešnosť terapie oproti 50% v prípade konzervatívnej terapie). Tretí stupeň výhrezu platničky sa prejavuje paraparézou a ataxiou (obrna končatín so značnou poruchou koordinácie), konzervatívna terapia je vo väčšine prípadov neúspešná a vedie k zhoršeniu stavu pacienta. Pokiaľ dôjde k úplnej obrne a strate hlbokej citlivosti končatín, jedná sa o najvyšší stupeň kompresie miechy, kedy konzervatívna liečba už nemá žiaden význam. Pacient nemá hlbokú citlivosť v končatine, pokiaľ pri silnom stlačení prstu neprejavuje žiadnu reakciu. Čím dlhšie je takýto stav pacienta, tým je menšia šanca, že chirurgický zákrok bude úspešný. V čase do 8h po strate hlbokej citlivosti môžeme injekčne podať vysokú dávku methylprednisonu, ktorý môže dočasne zlepšiť stav pacienta, avšak operácia je nevyhnutná.
Následná rehabilitácia môže výrazne zlepšiť stav po operácii. Ako prínosné sa javia predovšetkým hydroterapia a laserová terapia. U pacientov, ktorých lézie sa nachádzajú nad motorickým centrom existuje šanca, že budú schopný spinálnej chôdze. Spinálna chôdza je chôdza reflexná, a v žiadnom prípade sa kvalitou nebude rovnať normálnej chôdzi, avšak zviera bude schopné aspoň krátkych presunov. Pri postihnutí miechy (a to i miernom) je potrebné venovať zvýšenú pozornosť manažmentu defekácie a močenia.