Termoterapia

Termoterapia

Pri ter­moter­apii sa na dosi­ah­nu­tie žiadaného ter­apeutick­ého efek­tu využí­va zme­na teplo­ty tkanív v liečenej oblasti. Zahŕňame sem zvyšo­vanie ako aj znižo­vanie teplo­ty, v závis­losti od konkrét­ne­ho prob­lé­mu pacien­ta. Vo všeobec­nos­ti sa tep­lo ale­bo chlad apliku­je pri ter­apii zra­není so špeci­fick­ý­mi cieľ­mi ako sú úľa­va od bolesti, pod­po­ra fyzi­o­log­ick­ých liečivých pro­cesov tkanív, ovplyvňo­vanie elas­tic­i­ty spo­jivových tkanív ako svaly, šľachy, väzy a kĺbové lôž­ka.

Terapia teplom

Patrí k najs­tarším ter­apeutick­ým metó­dam, a nachádza uplat­ne­nie v rôznych oblas­ti­ach. Povr­cho­vo apliko­vané tep­lo preniká tkanivom do hĺbky 2cm, žiarením sa môže dostá­vať až do hĺbky 5cm. Hoci koža na povrchu sa môže zohri­ať aj o viac ako 10°C, no tkanivá v hĺbke 1cm sa zohre­jú o menej ako 3°C a tkanivá v hĺbke 2cm už len o menej ako 1°C.

Zvýše­nie teplo­ty o: 
   0–1°C – mierny efekt – sub­akútne zra­ne­nia 
   1–2°C – stred­ný efekt – chron­ické zápaly a bolesti, akupresúrne body 
   2–4°C – výrazný efekt – vplyv na krvný obeh, strečing chron­icky stuh­nutých sval­ov a kĺbov

Účinky tepla:

  • Zvýše­nie cirkulá­cie krvi a rozšíre­nie ciev (vazodi­latá­cia)
  • Úľa­va od bolesti
  • Zvýše­nie flex­i­bil­i­ty mäkkých tkanív
  • Uvoľ­ne­nie sval­ových kŕčov

Vazodi­latá­cia spô­sobu­je zvýše­nie pri­etoku krvi a lym­fy v danej oblasti, čo pod­poru­je reab­sorb­ciu edé­mov. Tým dochádza k odstraňo­va­niu tkanivových metaboli­tov a zlepše­niu okys­ličo­va­nia a meta­bol­ick­ej aktiv­i­ty v tkanivách. Meta­bol­ická aktivi­ta sa zvyšu­je dvoj- až tro­jná­sob­ne pri každých 10°C o ktoré sa zvýši teplota. Tak­to zvýšená aktivi­ta bola potvr­dená v tkanivách s teplo­tou 39–43°C, pričom k zvyšo­va­niu dochádza až do teplo­ty 45°C. Pri vyšších teplotách už dochádza k denaturácii pro­teínov tvo­riaci­ch enzýmy, takže ich meta­bol­ická aktivi­ta začí­na kle­sať. Pre­to si tre­ba pri aplikácii dávať pozor na prehrievanie, tak­tiež pri použití ter­apie teplom u pacien­ta s akút­nym zápalom a opu­chom sa práve v dôsled­ku vazodi­latá­cie stav zhoršu­je a pre­to je táto metó­da kon­traidiko­vaná.

Exis­tu­je viacero teórií prečo dochádza apliká­ciou tepla k úľave od bolesti, avšak stále sa nevie, na akých princípoch presne ten­to pro­ces fun­gu­je. Jed­nou z nich je teória brány. Táto teória naz­naču­je, že vní­manie bolesti nie je pri­amy výsle­dok aktivá­cie recep­torov, ale je výsled­kom spolupráce rôznych neurónov – bolesť prenáša­jú­ci­ch aj neprenáša­jú­ci­ch. Aktivá­cia ner­vov, ktoré neprenáša­jú bolestivé vzruchy ruší sig­nal­izá­ciu bolesti prenášanú ostat­ný­mi ner­vový­mi vlák­na­mi. Nakoľko tieto pod­ne­ty vyhod­nocu­je rov­naká časť mozgu, sig­nal­izá­cia poc­i­tu zvýšenej teplo­ty v danej oblasti vyplňu­je veľkú časť poten­ciálu, ktorým by bola vyhod­notená bolesť.

Zvýše­nie teplo­ty tkani­va má tak­tiež vplyv na flex­i­bil­i­tu mäkkých tkanív. Keď sa tieto nahrieva­jú pred strečin­gom, znižu­je sa sila, ktorú tre­ba apliko­vať na dosta­točné nati­ah­nu­tie žiadanej oblasti, tak isto sa zvyšu­je čas, kedy tkanivá zostá­va­jú uvoľ­nené a nati­ah­nuté aj po strečin­gu. Naprík­lad pri kolagén­nych tkanivách ako sú šľachy a väzy, sa apliká­ciou tepla pred naťa­ho­vaním dosi­ahne, že väčšia časť dosi­ah­nutého nati­ah­nu­tia pri strečin­gu zostá­va aj po vych­lad­nutí danej oblasti. Ak však pred strečin­gom neap­liku­jeme tep­lo, dochádza za použi­tia zvýšenej sily čas­to k nati­ah­nu­tiu, ktoré hneď po uvoľ­není sily mizne. Pre­to je vhod­né využí­vať nahrievanie kĺbov so zníženým rozsa­hom pohy­bu pred tým ako sa začne s ich reha­bil­i­tačným cvičením. Prit­om je dôležité, aby strečing pre­biehal už počas zohrieva­nia, ale­bo bezprostredne po nahri­atí posti­h­nutých oblastí, inak sa efekt vytrá­ca. 
Uvoľ­ne­nie sval­ových kŕčov je výsled­kom zmier­ne­nia ischémie spô­sobenej chron­ick­ým stuh­nutím svalu, a zvýšením prie­pust­nos­ti ciev.

Metódy apliká­cie tepla:

  • Kon­duk­cia (vyhrieva­cie balíčky, parafín, hydroter­apia) 
    tep­lo sa dostá­va do tela pri­amym kon­tak­tom medzi tele­sa­mi s rozdiel­ny­mi teplota­mi
  • Kon­vek­cia (hydroter­apia, teplota vzduchu) 
    pred­stavu­je ohrievanie pomo­cou teplého vzduchu ale­bo tekutiny, čiže využi­tie féno­va­nia ale­bo teplej vody
  • Radiá­cia (UV lampy a infračer­vené žiare­nie) 
    výme­na elek­tro­mag­net­ick­ej energie medzi zdro­jom a telom, kedy dochádza k ohrieva­niu tkanív zvýšením kinet­ick­ej energie jed­notlivých častíc, z ktorých sa sklada­jú

Spô­so­by apliká­cie 
Naj­jednoduchším a najčaste­jšie využí­vaným spô­sobom apliká­cie tepla sú vyhrieva­cie balíčky, ktorých fun­go­vanie je na princípe kon­duk­cie, teda prik­ladaním na posti­h­nuté miesto sa pri­amo zvyšu­je teplota v danej oblasti. Úči­nok zohrieva­nia balíčkom preniká do hĺbky 1,5cm, jed­ná sa o celkom bezpečnú metó­du, nakoľko samot­né balíčky poma­ly chlad­nú, takže je len min­imálne riziko, aby doš­lo k popále­niu. Tre­ba si však dávať pozor pri apliko­vaní, aby neboli príliš horúce, najideál­ne­jšie je balíček obal­iť nejak­ou tkani­nou a tak ho prik­ladať na posti­h­nuté miesto. 
Ďalším spô­sobom je využi­tie teplej vody. Tá sa môže apliko­vať lokálne len na posti­h­nuté miesto napr. vo forme nahrievaných mokrých uterákov, ale­bo sa apliku­je celko­vo v podobe kúpeľa. Pri kúpeli je veľ­mi dôležité dávať pozor na teplo­tu vody, ktorá by mala byť opti­málne v rozmedzí 27–35°C. Pri vyšších teplotách môže rých­lo dôjsť k prehri­atiu pacien­ta, nakoľko je apliká­cia na veľkú plochu tela, v porov­naní s lokál­ny­mi spô­sob­mi apliká­cie. 
Infračer­vené lampy emi­tu­jú elek­tro­mag­net­ické žiare­nie, ktoré pro­duku­je tep­lo pri absorbo­vaní tkanivom. Miera pri­jatého tepla závisí od vlnovej dĺžky žiare­nia, vzdi­alenos­ti žiari­ace­ho tele­sa od tkani­va a koe­fi­cien­tu absorb­cie tkani­va. Vzdi­alenosť od posti­h­nutej oblasti by mala byť pri­b­ližne 30–40 cm. Aby si ter­apeut over­il, či nie je teplota privysoká, mal by na pár minút položiť ruku pod lam­pu do žiadanej vzdi­alenos­ti. Nakoľko sa však vyžadu­je aby pes zostá­val nehyb­ne ležať počas doby ter­apie, nie je tak dobre využiteľná ako iné metódy zohrieva­nia.

Kon­traindiká­cie 
Aj keď ter­apia teplom je veľ­mi jednoduchá a bezpečná, sú stavy, kedy je neži­adúce aby pacient bol liečený touto metó­dou. 
Tými­to prí­pad­mi sú:

  • Sys­té­mové infek­cie
  • Zvýšená citlivosť na tep­lo
  • Malígne lézie
  • Gravídne suky
  • Extrém­na obezi­ta
  • Akút­ny zápal

Teriapia chladom

Najčaste­jšie je využí­vaná počas akút­nej fázy zra­není na zmier­ne­nie násled­kov pora­ne­nia tkanív. Tak­tiež sa použí­va po cvičení v rám­ci reha­bil­itá­cie, na min­i­mal­i­zo­vanie nepri­aznivých sekundárnych zápalových odpovedí orga­niz­mu. 
Najdôležite­jšie fyzi­o­log­ické účinky chladu:

  • Vazokon­strik­cia
  • Zníže­nie pri­etoku krvi
  • Reduk­cia enzý­ma­mi sprostred­ko­vaného poško­de­nia tkanív
  • Úľa­va od bolesti

Znížením lokál­ne­ho pri­etoku krvi sa obmedzu­je tvor­ba edé­mu v posti­h­nu­tom mieste v krátkom čase po pora­není. Ochladením tkani­va sa zníži meta­bol­ická aktivi­ta tkani­va, vazokon­strik­cia spô­sobí zníže­nie pri­etoku krvi a lym­fy v danom mieste, a zamedzí sa akút­nym zápalovým pro­ce­som. To pomáha znížiť enzy­mat­ické účinky zápalu, tak­tiež sa zníži uvoľňo­vanie his­tamínu, čím sa reduku­je poško­de­nie tkani­va. Vazokon­strik­cia tiež pomáha znížiť bolesť, nakoľko nedochádza k opuchu a tvorbe edé­mu, ktoré by tlačili a stim­ulo­vali recep­to­ry bolesti v tkanivách. Chlad môže byť tiež použitý pri chron­ick­ých bolestivých stav­och ako napr. artrití­da. V takom­to prí­pade sa využí­va schop­nosť chladu znížiť bolestivosť a opúchanie kĺbov, ako aj kolagenolýzu, zápal syn­ovie a poškod­zo­vanie kĺbu.

Metódy účinku chladu:

  • Kon­duk­cia (chladi­vé balíčky, ľadová masáž, mrazené uteráky)
  • Kon­vek­cia (hydroter­apia)
  • Evaporácia/odparovanie (chla­di­ace spre­je)

Ter­apia chladom je pre­važne povr­chová metó­da, avšak ochlade­nie v tkanivách bolo zaz­na­me­nané do hĺbky 4cm. Hĺb­ka závisí od množst­va tukového tkani­va, lokál­ne­ho pri­etoku krvi a použitej metódy. Pri plošnej apliká­cií (stu­dená voda) môžeme zaz­na­me­nať zníže­nie dychovej frekven­cie, gen­er­al­i­zo­vanú vazokon­strik­ciu, zvýšený tonus sval­ov, spre­vádzaný trasením. Na zák­lade toho je vhod­né použiť ter­apiu chladom u pacien­tov s ochab­nutý­mi sval­mi na dočas­né zvýše­nie sval­ových kon­trakcii.

Spô­so­by apliká­cie 
Chladi­vé ale­bo ľadové balíčky sú najčaste­jším spô­sobom apliká­cie v ter­apii a reha­bil­itácii psov. Ide o lokál­nu apliká­ciu chladu, s najlepším účinkom v dis­tál­nej časti končatín, nakoľko tu kĺby nie sú obalené veľkým množstvom tkani­va. S pohľadu bezpečnos­ti pacien­ta je dobré ľadové balíčky neprik­ladať pri­amo na kožu, ale ich predtým zabal­iť do uterá­ka ale­bo iného vhod­ného mater­iálu. Pre lep­ší prenos chladu môže byť ten­to uterák mokrý. Tým sa pred­chádza riziku popále­nia kože a tvor­by omr­zlín. Doba apliká­cie ľadových obkladov by mala byť oko­lo 10min, kedy dochádza k efek­tívne­mu ochlade­niu a zároveň je nízke riziko tvor­by omr­zlín. 
Na malé pora­ne­nia, ale­bo keď netre­ba ochladiť väčšiu časť tela, sa dá použiť aj ľadová masáž. Na väčšie oblasti sú vhod­ne­jšie ľadové balíčky, ktoré sú efek­tívne­jšie. Exis­tu­jú tiež ďalšie spô­so­by apliká­cie ako sú kon­trast­né kúpele, cryospray, imerzné tech­niky, avšak tieto sa vo vet­er­inárnej medicíne veľ­mi nevyuží­va­jú.

Kon­traindiká­cie 
Ter­apeutický efekt ter­apie chladu sa objavu­je pri teplotách 15–19°C, v závis­losti od pôvod­nej teplo­ty tkani­va. Po pár minú­tach ter­apie sa tre­ba presvedčiť, či nie je nad­merne začer­ve­naná koža v mieste apliká­cie, aby sme sa uis­tili, že je bezpečné v ter­apii pokračo­vať. Opa­trne tre­ba vykoná­vať apliká­ciu v mies­tach nad:

  • povr­chový­mi ner­va­mi
  • otvorený­mi rana­mi
  • frak­túra­mi

Tak­tiež je využi­tie tej­to ter­apie veľ­mi obmedzené u:

  • paci­en­ti so zníže­nou citlivosťou
  • geri­atrickí a juve­nil­ní paci­en­ti
  • paci­en­ti, ktorí už mali v daných oblas­ti­ach omr­zliny
  • gravid­né suky