Hydroterapia

Hydroterapia

Hydroter­apia je vo vet­er­inárnej fyzioter­apii a reha­bil­itácii, rov­nako ako aj v špor­tovej medicíne, jed­nou z naje­fek­tívne­jších a najvi­ac cenených metód. Vďa­ka špeci­fick­ým fyzikál­nym vlast­nos­ti­am vody umožňu­je pos­tupy, ako žiad­ny iný typ fyzikál­nej ter­apie.

Voda a jej hlavné vlast­nos­ti využí­vané pri fyzioter­apii: 

Relatív­na hus­to­ta 
Relatív­na hus­to­ta je pomer medzi hmot­nosťou objek­tu s určitým obje­mom a hmot­nos­ti rov­nakého obje­mu vody, a teda je závis­lá na zložení daného objek­tu. Aby sme správne pochopili akú úlo­hu zohrá­va relatív­na hus­to­ta v hydroter­apií, musíme si zaviesť ešte jeden fyzikál­ny pojem, a to je špeci­fická hmot­nosť resp. hus­to­ta. 
Špeci­fická hmot­nosť vody je 1,0. Špeci­fická hmot­nosť tukového tkani­va je 0,8, sval­st­va 1–1,5 v závis­losti od typu sval­ov, a kosti majú hus­to­tu 2,0. 
Relatív­na hus­to­ta a špeci­fická hmot­nosť urču­jú ako sa bude tele­so vo vode sprá­vať. Ak je pomer špeci­fick­ej hmot­nos­ti pred­me­tu ku špeci­fick­ej hmot­nos­ti vody vyšší ako 1, bude mať objekt vo vode ten­den­ciu potopiť sa. Poki­aľ je ten­to pomer rovný 1, tele­so sa bude vo vode vznášať, a ak je nižší ako 1 potom bude plá­vať na hla­dine. 
Špeci­fická hmot­nosť sval­ov je vyššia, pre­to sa dobre osvalené zvier­atá ponára­jú rých­le­jšie ako tie, ktoré sú obézne. 

Vzt­lak 
Na objekt ponorený vo vode pôso­bia dve sily – grav­i­tačná (smerom dole) a vzt­laková (smerom hore, pričom nadľahču­je tele­so). Rozlišu­jeme dva typy vzt­laku – hydro­stat­ický a hydro­dy­nam­ický. Hydro­stat­ický je z hľadiska hydroter­apie dôležite­jší a vzniká ako dôsle­dok tiažovej sily, pričom narastá s hĺbkou ponoru. 
Pojem vzt­lak úzko súvisí s Archime­dovým zákonom, ktorý nám hov­orí, že tele­so ponorené do kva­paliny je nadľahčo­vané silou, ktorá sa rovná hmot­nos­ti kva­paliny vyt­lačenej tým­to tele­som. Množst­vo vody, ktorá je tele­som vyt­lačená, závisí od hus­to­ty objek­tu (časť ale­bo celé telo) v porov­naní k relatívnej hus­tote vody (1,0). Vzt­lakové sily pôso­bia pri­amo a prechádza­jú cen­trál­nym bodom, ktorú je ťažiskom vzt­lakovej sily. To kde sa cen­trál­ny bod nachádza, závisí okrem iného od per­centuál­ne­ho zastúpe­nia tuku v tele a jeho rozmi­est­ne­nia. Prob­lém nastá­va, poki­aľ sa ťažisko vzt­lakových síl vo ver­tikál­nej rovine nezho­du­je s ťažiskom tiažových síl, kedy dochádza ku strate rovnováhy a k rotácii tele­sa. 
Vzt­lakové sily sú dôležité pri reha­bil­itácii oslabených sval­ov a bolestivých kĺbov. Vďa­ka tomu môže pacient cvičiť v sto­jacej polo­he, pričom min­imálne zaťažu­je kĺby, čím sa samozre­jme znižu­je aj ich bolestivosť. V praxi to zna­mená, že čím viac je telo psa ponorené vo vode, tým menšiu telesnú váhu nesú kĺby. 

Hydro­stat­ický tlak 
Pascalov zákon hov­orí, že tlak kva­paliny na ponorené tele­so je v rov­nakej hĺbke vždy totožný, a je pri­amo úmerný rastúcej hĺbke a hus­tote kva­paliny. Takže čím hlbšie je telo ale­bo jeho časť ponorená, tým väčšiemu tlaku je vys­tavené. To je jed­ným z mech­a­niz­mov, ktorý napomáha odpuch­nu­tiu kĺbov a končatín. Vďa­ka hydro­stat­ick­é­mu tlaku je tak­tiež znížená citlivosť recep­torov pre bolesť, ktoré sú uložené v koži a dochádza tak k zníže­niu poc­i­tu bolesti. 

Viskozi­ta a odpor 
Viskozi­ta je mier­ou tre­cieho odporu. Odpor, ktoré­mu telo čelí v prúde vody je omno­ho väčší ako v prúde vzduchu, a pre­to je pohyb vo vode náročne­jší. Svaly vo vode musia viac pra­co­v­ať a vyv­inúť väčšiu silu, čo súvisí tiež so zvýše­nou prá­cou kar­dio­vaskulárne­ho sys­té­mu. 
Odpor vody ovplyvňu­je recep­to­ry pre vní­manie polo­hy tela v prostredí. Ten­to fakt spolu so vzt­lakom poz­itívne ovplyvňu­je koordiná­ciu pacien­tov. Zvier­atá, ktoré sa na súši pohy­bu­jú s prob­lé­ma­mi a cítia sa neis­to, sú vo vode oveľa iste­jšie.

Priebeh hydroterapie

Hydroter­apia pre­bieha vždy pod dohľadom vet­er­inárne­ho lekára ale­bo iného školeného pra­cov­ní­ka, a to buď v bazéne, ale­bo na pod­vod­nom bežeck­om páse. 
Obe metódy sú prospešné, avšak pohyb na pod­vod­nom páse sa javí ako lep­šia metó­da. Pri plá­vaní sa totiž do pohy­bu zapá­ja­jú iné sval­ové skupiny a mechani­ka pohy­bu je výrazne odlišná od bežného pohy­bu zvier­aťa. Plá­vanie navi­ac vo výrazne vyššej miere zaťažu­je kar­dio­vaskulárny sys­tém, a pre­to je viac odporúčané pre­dovšetkým pre kondičné trén­ingy špor­tových a pra­cov­ných psov. 
V súčas­nej dobe je na trhu veľa typov pod­vod­ných bežeck­ých pásov, ktoré sa líšia svo­jou konštruk­ciou ale fun­gu­jú na rov­nakom princípe. 
Každé zari­ade­nie sa skladá z presklenej nádrže, ktorá umožňu­je fyzioter­apeu­tovi posúdiť pohyb zvier­aťa vo vode zo všetkých strán. Dôleži­tou súčasťou každého hydroter­apeutick­ého zari­ade­nia je ria­di­a­ca jed­not­ka, vďa­ka ktorej sa dá reg­ulo­vať teplota vody (ideálne 26–28°C), rýchlosť pohy­bu a sklon bežeck­ého pásu, a tiež výšku vod­ného stĺp­ca. Rôzne „vane“ sa pre­dovšetkým líšia v konštrukcii bežeck­ého pásu. Ten je buď umi­est­nený na dne nádrže a výšku vod­ného stĺp­ca kon­trolu­jeme pripúšťaním vody, ale­bo je naopak v nádrži stále rov­naké množst­vo vody, a hĺbku ponoru reg­u­lu­jeme zdvíhaním pásu. V prvom prí­pade pacient štan­dard­ne vstupu­je do „vane“ zo strany, čo uľahču­je manip­ulá­ciu a je bezpečne­jšie ako pre pacien­ta tak aj pre ter­apeu­ta). V prí­pade druhého typu sa pacient umi­estňu­je do „vane“ zho­ra. 
Pod­vod­ný bežecký pás je zväčša vybavený aj bezpečnos­t­ným sys­té­mom, ktorý zaisťu­je lep­šiu sta­bil­i­tu zvier­at, ktoré majú výrazné prob­lémy s pohy­bom. 
Voda v nádrži prechádza sys­té­mom fil­trov, ktoré zachytá­va­jú hrubé nečis­to­ty, a potom je dez­in­fiko­vaná buď pomo­cou UV lámp, ale­bo pridá­vaním prípravkov s obsa­hom bró­mu, pri­padne čistým bró­mom. Bróm má výborné bak­ter­icídne účinky, a je veľ­mi dobre znášaný aj extrémne citlivý­mi psa­mi. 
Prvých niekoľko hydroter­apeutick­ých sedení sa sústredí hlavne na privykanie pacien­ta na celé zari­ade­nie, pohyb s pásom a na vodu. Aby bolo zviera podľa svo­jich možnos­tí poko­jné a spolupra­co­v­a­lo aj v ďalšom priebe­hu ter­apie, netre­ba túto fázu pod­ceňo­vať. S ohľadom na zdravot­ný stav zvier­aťa sa pos­tupu­je podľa plat­ných ter­apeutick­ých pro­tokolov, vypra­co­v­aných pre konkrét­ny zdravot­ný stav pacien­ta, poma­ly predlžu­jeme pobyt vo vode, rýchlosť pohy­bu a prí­padne pridá­vame reha­bil­i­tačné pomôcky.

Hydroterapia je vhodná pre zvieratá:

  • S osteoar­trití­dou
  • S dys­pláziou lakťového ale­bo bedrového kĺbu
  • S kon­trak­túra­mi sval­ov, sval­ovou sla­bosťou
  • S neu­ro­log­ick­ý­mi deficit­mi
  • Po operá­ciách pohy­bového apará­tu
  • Obéznych pacien­tov, ako hlavné kondičné cviče­nie
  • V špor­tovom ale­bo pra­cov­nom tréningu

Hydroterapia:

  • Zlepšu­je stav kar­dio­vaskulárne­ho sys­té­mu, pod­poru­je lym­fat­ickú drenáž
  • Zvyšu­je ohyb­nosť kĺbov
  • Znižu­je bolestivosť
  • Zlepšu­je psy­chický stav zvier­aťa