S patoló­gia­mi medzis­tavcov­ých plat­ničiek (pro­trúzia, extrúzia, her­nia) sa vo vet­er­inárnej medicíne stretá­vame stále časte­jšie. U psov má miechový kanál ovál­ny tvar a miecha zaberá ¾ jeho priestoru. Z toho vyplý­va, že poki­aľ dôjde k posunu plat­ničky a preniknu­tiu jej masy do miechového kanála, dochádza v menšej či väčšej miere ku kom­pre­sii miechy.

Medzis­tavcové plat­ničky sa nachádza­jú medzi všetký­mi stavca­mi (s výn­imk­ou prvých dvoch krčných stavcov) a sklada­jú sa z jadrovej hmo­ty a väzivového prs­ten­ca. Chrbti­ca je pozdĺžne sta­bi­li­zo­vaná väz­mi (ligg. lon­gi­tu­di­nale dor­sale et ven­trale), v hrud­nej chrbti­ci sa pripá­ja­jú aj väzy, ktorý spá­ja­jú hlavy pro­tiľahlých rebier (ligg. Intercapitalia)

Ochore­nie plat­ničiek býva u zvier­at vo väčšine prí­padov degen­er­atívne­ho pôvo­du a rozlišu­jeme dva zák­lad­né typy degen­erá­cie:
Hensen­o­va pro­trúzia disku typ 1 (chon­droid­ná meta­plázia) – u chon­drody­s­trofick­ých plemien psov (dlhé telo, krátke končat­inu, skrátená hla­va – napr. jazvečík, kor­gi, pekinéz, a iné), degen­er­atívne zme­ny začí­na­jú už v nízkom veku (do 2 rokov môže byť až 75% plat­ničiek poško­dených), plat­ničky sa stá­va­jú viac chru­pavčitý­mi a jadrová hmo­ta nadobú­da gran­ulárny vzhľad.
Hensen­o­va pro­trúzia plat­ničky typu 2 (fibroid­ná meta­plázia) – u nechon­drody­s­trofick­ých plemien, degen­er­atívne zme­ny na plat­ničkách sa pre­javu­jú až vo vyššom veku (8–10 rokov), jadro sa síce podobá väzivové­mu tkanivu, avšak má rôsolovitý charakter.

Príz­naky, ktorý­mi sa výhrez plat­ničky pre­javu­je, sa líšia v závis­losti od lokalizá­cie lézie. V oblasti krčnej miechy je horný pozdĺžny väz (lig. Lon­gi­tu­di­nale dor­sale) veľ­mi sil­ný, väčši­nou zabraňu­je výhrezu v smere hore. Poki­aľ sa her­nia vytvorí, tak smeru­je bočným smerom (lat­erál­na her­nia), hmo­ta disku net­lačí v tak veľkej miere na miechu, ale skôr na miechové korene. Príz­naky sú iné než v prí­pade kom­pre­sie miechy, čas­to je to pre­dovšetkým neko­ordi­no­vaný pohyb. Hernie sa najčaste­jšie vysky­tu­jú na pre­chode hrud­nej a bedrovej chrbtice, kde už vyššie zmienený väz nie je taký sil­ný, a pre­to výlev masy smeru­je dorzálne (hore) a dochádza k stlače­niu miechy. Pro­tru­dovaný disk spô­sobu­je tlakovú kom­pre­siu miechy. Podľa stupňa kom­pre­sie sa môžu príz­naky líšiť, od porúch pro­pri­o­cep­cie, cez poruchy motorick­ých funkcii, až po stratu hlbokej citlivosti (behom rekon­va­les­cen­cie ja jed­notlivé funkcie vra­ca­jú v opačnom slede, tzn. hlboká citlivosť sa vra­cia ako prvá).

Diag­nos­ti­ka sa skladá z anam­nézy, neu­ro­log­ick­ého a RTG vyše­tre­nia (myel­o­grafia), prí­padne vyše­trením pomo­cou mag­net­ick­ej rezo­nan­cie MRI.
Ter­apia môže byť chirur­gická, ktorá je odporúčaná, a jej úspešnosť je vyššia než u konz­er­vatívnej ter­apie, čiže nechirur­gick­ej. Konz­er­vatív­na ter­apia je odporúčaná iba v prí­padoch prvého stupňa kom­pre­sie miechy, čiže veľ­mi miernych výhre­zov, ktoré sa pre­javu­jú bolesťou chrbtice, prí­padne mierny­mi pohy­bový­mi deficit­mi. Konz­er­vatív­na ter­apia v pod­state zna­mená umi­est­niť zviera do boxu na dobu 8–10 týždňov, aby sme zamedzili jeho pohy­bu, a predišli tak prí­pad­né­mu zhorše­niu stavu.
V súčas­nej dobe sa neod­porúča použí­vať anti­flo­gis­tiká (pro­tizá­palové lieky), hrozí riziko, že akonáh­le bolesť ustúpi, zviera bude aktívne­jšie, čo môže opäť viesť k zhorše­niu celkového stavu. Ďalší stu­peň kom­pre­sie sa pre­javu­je porucha­mi koordiná­cie končatín. Tu už je jed­noz­načne indiko­vaná chirur­gická ter­apia (90% úspešnosť ter­apie opro­ti 50% v prí­pade konz­er­vatívnej ter­apie). Tretí stu­peň výhrezu plat­ničky sa pre­javu­je para­paré­zou a atax­iou (obr­na končatín so znač­nou poru­chou koordiná­cie), konz­er­vatív­na ter­apia je vo väčšine prí­padov neúspešná a vedie k zhorše­niu stavu pacien­ta. Poki­aľ dôjde k úplnej obrne a strate hlbokej citlivosti končatín, jed­ná sa o najvyšší stu­peň kom­pre­sie miechy, kedy konz­er­vatív­na lieč­ba už nemá žiaden výz­nam. Pacient nemá hlbokú citlivosť v konča­tine, poki­aľ pri sil­nom stlačení prstu nepre­javu­je žiad­nu reak­ciu. Čím dlhšie je taký­to stav pacien­ta, tým je menšia šan­ca, že chirur­gický zákrok bude úspešný. V čase do 8h po strate hlbokej citlivosti môžeme injekčne podať vysokú dávku methyl­pred­nisonu, ktorý môže dočasne zlepšiť stav pacien­ta, avšak operá­cia je nevyhnutná.

Násled­ná reha­bil­itá­cia môže výrazne zlepšiť stav po operácii. Ako prínos­né sa javia pre­dovšetkým hydroter­apia a laserová ter­apia. U pacien­tov, ktorých lézie sa nachádza­jú nad motorick­ým cen­trom exis­tu­je šan­ca, že budú schop­ný spinál­nej chôdze. Spinál­na chôdza je chôdza reflexná, a v žiad­nom prí­pade sa kval­i­tou neb­ude rov­nať nor­mál­nej chôdzi, avšak zviera bude schop­né aspoň krátkych pre­sunov. Pri posti­h­nutí miechy (a to i mier­nom) je potreb­né ven­o­vať zvýšenú pozornosť man­až­men­tu defeká­cie a močenia.