Dysplázia lakťového kĺbu

Dysplázia lakťového kĺbu

Rov­nako ako pri DBK aj pri dys­plázii lakťového kĺbu hov­oríme o abnor­mál­nom vývo­ji kĺbu, ktorý sa pre­javu­je vo forme šty­roch zák­lad­ných chorob­ných pro­cesov.

  • Nespo­jený pro­ce­sus anconeus
  • Uvoľ­nený / frag­men­to­vaný pro­ce­sus coro­noideus medi­alis
  • Osteo­chon­dro­sis dis­se­cans mediál­ne­ho epikondy­lu
  • Inkon­grui­ta lakťového kĺbu vyvolaná asyn­chrón­nym ras­tom rádia a ulny.

Pro­ce­sus anconeus (výbežok lakťovej kosti) je po nar­o­dení nepripo­jený k metafýze lakťovej kosti, a je čias­točne pohy­blivý. Po piatich mesi­a­coch veku psa by sa malo vytvoriť kost­né spo­je­nie a mal by sa fixne pripo­jiť k lakťovej kosti. Ak sa tak nes­tane, a výbežok zostá­va pohy­blivý, začne spô­sobo­vať erózie na kĺbovej chrup­ke, čo vedie k vytvára­niu oste­o­fy­tov. Pro­ce­sus coro­noideus medi­alis je výbežok lakťovej kosti, ktorý obopí­na hlav­icu vreten­nej kosti z vnú­tornej strany. Počas vývo­ja sa môže uvoľniť a tak dráždiť periost a kĺbovú chrup­ku hlav­ice vreten­nej kosti, čím dochádza k vzniku oste­o­fy­tov. Osteo­chodro­sis dis­se­cans je klin­ická for­ma osteo­chon­drózy, pri ktorej dochádza k odlúče­niu kĺbovej chrup­ky. Ten­to úlomok následne kalci­fiku­je a dráž­di kĺbovú chrup­ku. Inkon­grui­ta zna­mená nesúmer­nosť lakťového kĺbu, ktorá je spô­sobená asymetri­ou ras­tu vreten­nej a lakťovej kosti. Dochádza k nej vtedy, keď jed­na z tých­to kostí zas­taví svoj rast predčasne, zati­aľ čo druhá pokraču­je v raste. Tým sa vytvára voľný priestor medzi epikondyl­mi ramen­nej kosti a hlav­i­cou lakťovej kosti. Tak­to sa zvyšu­je nesta­bili­ta lakťového kĺbu, čo vedie k rozvo­ju osteoar­tr­i­t­ick­ých zmien. Rov­nako ako pri dys­plázii bedrového kĺbu aj DLK je dedičné ochore­nie s výraz­nou mier­ou vplyvu vonka­jšieho prostre­dia. Tu však bola zis­tená aj výz­nam­ná ple­men­ná pre­dis­pozí­cia. Hoci sa môže vyskyt­núť ojedinele aj u iných plemien, nachádzame toto ochore­nie pre­važne u plemien: zlatý retriev­er, rot­tweil­er, nemecký ovči­ak a labradorský retriev­er. Príz­naky tohto ochore­nia sú:

  • krí­vanie rôzne­ho stupňa na hrud­níkové končatiny, nesta­bili­ta pri pohybe
  • zníže­nie rozsahu pohy­bu lakťového kĺbu
  • rých­la úna­va a časté odpočí­vanie počas aktiv­i­ty
  • namáhavé vstá­vanie a náročné prvé kroky po postavení sa
  • atrofia sval­ov v nesko­rších štádiách

Diag­nos­ti­ka DLK pre­bieha rov­nako ako pri DBK roentgeno­log­icky vo veku od 12 mesi­a­cov. Výsle­dok je inter­pre­to­vaný podľa IEWG(Inter­na­tion­al Elbow Work­ing Group) a FCI v štvorstupňovej stup­ni­ci od 0 do 3, hlavne podľa výsky­tu oste­o­fy­tov.

  • Stu­peň 0 (A) – bez dys­plázie a bez oste­o­fy­tov – kĺb je zdravý
  • Stu­peň 1 (B) – dys­plázia prvého stupňa s oste­o­fyt­mi veľkosti do 2 mm, môže byť prí­tom­ná sklero­tizá­cia chru­pavky, prí­padne aj mier­na inkon­grui­ta kĺbu.
  • Stu­peň 2 © – dys­plázia druhého stupňa s oste­o­fyt­mi veľkosti 2–5 mm.
  • Stu­peň 3 (D) – dys­plázia tretieho stupňa s oste­o­fyt­mi veľkosti nad 5 mm, ale­bo je prí­tom­né ktorékoľvek z uve­dených ochorení, prí­padne bol na kĺbe už vyko­naný korekčný chirur­gický zákrok.

Ter­apia DLK a DBK Ter­apia dys­plázii zahŕňa v bežnej praxi chirur­gickú inter­ven­ciu, man­až­ment zápalu a bolesti kĺbov rôzny­mi prípravka­mi a v neposled­nom rade aj apliká­ciu rozličných chon­dropro­tek­tív na lep­šiu výživu chru­pavky a jej ochranu pred degen­erá­ciou. Samot­né ochore­nie sa prit­om nedá vyliečiť, dajú sa však výz­namne pot­lačiť príz­naky, čím sa zlepší kvali­ta živ­ota pacien­tovi. Ďalšou z možnos­tí ako dosi­ah­nuť požadovaný efekt je fyzioter­apia. Jej cieľom pri pacien­toch s dys­pláziou je pre­dovšetkým obmedz­iť bolestivosť ochore­nia, snažiť sa navrátiť fyzi­o­log­ický rozsah pohy­bu posti­h­nutej končatiny, prí­padne aspoň udržať aktuál­ny stav, a tiež aj zamedz­iť atrofii sval­ov, resp. zvýšiť osvale­nie na končat­inách. V rám­ci fyzioter­apie sa pacien­tovi vypracu­je ter­apeutický plán, ktorý zahŕňa rôzne pos­tupy. Od masáží na uvoľ­ne­nie stuh­nutého sval­st­va, cez ter­moter­apiu, prí­padne ter­apiu žiarením na úľavu od bolesti až po rôzne pasívne a aktívne cviče­nia, ktorý­mi sa dosahu­je zlepše­nie celkového pohy­bu pacien­ta. Pasívne cviky sú ideálne na zvyšo­vanie rozsahu pohy­bu končatín. Aktívne cviče­nia (bal­ančné cviky, kavale­ty, hydroter­apia,…) pod­poru­jú sval­st­vo, ktoré napomáha udrži­avať sta­bil­i­tu kĺbu a tiež prispieva­jú k zlepše­niu rozsahu pohy­bu kĺbov. Vďa­ka fyzioter­apeutick­ým cviče­ni­am sa môže dosi­ah­nuť zníže­nie potre­by liekov pre pacien­ta, v ideál­nom prí­pade ich úplné vyrade­nie z ter­apie.