Spondylóza (Spondy­lo­sis defor­mans) je najčaste­jšie degen­er­atívne ochore­nie posti­hu­júce chrbticu. Je charak­ter­i­zo­vaná tvor­bou kost­ných výbežkov z okra­jov tela stavcov. Tieto výbežky sa môžu vytvoriť na jed­nom mieste ale­bo vznika­jú na rôznych mies­tach chrbtice. Najčaste­jšie ide o ochore­nie hrud­níkovej časti chrbtice, obzvlášť v oblasti spo­je­nia hrud­ného koša s lum­bál­nou časťou chrbtice. Ďalší­mi čas­to posti­h­nutý­mi oblasťa­mi sú lum­bál­na a lum­bosakrál­na chrbti­ca. Tieto výbežky sa v najväčšej miere tvo­ria v kranio- ale­bo kau­doven­trál­nej časti stavca, avšak môžu sa objav­iť aj lat­erálne ale­bo dorzálne. Niek­toré môžu narásť do takej miery, že utvo­ria „most“ medzi sused­ný­mi stavca­mi. Spondylóza je chron­ické ochore­nie, ktoré je spá­jané so star­nutím zvier­aťa. Výskumy naz­naču­jú, že čas­to vzniká ako sekundárne ochore­nie popri degen­er­atívnom ochorení medzis­tavcov­ých plat­ničiek. V nor­mál­nej chrbti­ci sú jed­notlivé stavce spá­jané väz­mi, čím sa utvára flex­i­bil­ný ochran­ný val oko­lo miechy. Medzi stavca­mi sú medzis­tavcové plat­ničky, ktoré sa sprá­va­jú ako vankúše a absorbu­jú otrasy. Ten­to rad kĺbov utvára chrbticu, ktorá dáva chrb­tu flex­i­bil­i­tu pohy­bu a zároveň chráni miechu pred pora­nením. Keď však dôjde k poško­de­niu medzis­tavcov­ých plat­ničiek, kĺby sa stanú menej sta­bil­ný­mi, čo vyústi do abnor­mál­ne­ho pohy­bu. Plat­ničky poma­ly degeneru­jú ako súčasť pro­ce­su star­nu­tia, čiže nedochádza k vyvola­niu zápalu. Aby sa kĺby sta­bi­li­zo­vali, začnú vznikať kost­né výbežky medzi stavca­mi, čím vzniká spondylóza. For­movanie a rast spondylóznych výbežkov sú spúšťané nesta­bil­i­tou chrbtice, a pravde­podob­ne vyras­ta­jú len do veľkosti nevy­h­nut­nej na sta­bi­lizá­ciu poško­deného kĺbu. Hoci nie je pres­ná ple­men­ná pre­dis­pozí­cia k tomu­to ochore­niu, pôvodne sa pred­pok­lada­lo, že sa vysky­tu­je iba u veľkých plemien psov. Avšak neskôr sa pozorovali prí­pady u psov každej veľkosti. Pred­pok­ladá sa, že sa môže začať rozví­jať u ktoréhokoľvek psa po dosi­ah­nutí určitého veku, u väčšiny je to pri­b­ližne 10 rokov. Väčši­na psov so spondyló­zou nepre­javu­je žiadne klin­ické príz­naky. Niekedy môže, hlavne pri spo­jení výbežkov, dochádzať k obmedze­niu pohy­blivosti chrbtice, ktorá následne nepô­sobí dosta­točne ohyb­ne. Ak kost­ný výbežok rastie v blízkosti ner­vových vlákien, môže dochádzať k jeho stlače­niu, čo vyvolá­va bolesť až krí­vanie. Pacient môže tiež bolesti­vo reago­v­ať na palpá­ciu chrbtice v mieste posti­h­nu­tia. Diag­nos­ti­ka tohto ochore­nia spočí­va v roentgenografii, čas­to sa môžu nájsť náhodne pri diag­nos­tike iných ochorení pomo­cou RTG. V niek­torých prí­padoch je vhod­né použiť aj kon­trast­né vyše­tre­nie miechového kanálu, tzv. myel­o­grafiu, hlavne pri podozrení na obmedzenú citlivosť a reflexy v niek­torých končat­inách. Ter­apia záleží od indi­viduál­ne­ho stavu, a či pacient pre­javu­je klin­ické príz­naky ale­bo nie. Poki­aľ ide o bezbolest­ný stav bez obmedzenia pohy­blivosti, hlavne ak sa spondylóza objav­i­la len náhodne, tak ter­apia nie je nevy­h­nut­ná. Avšak pri bolestivých pacien­toch môžeme zahájiť medika­men­tóznu ter­apiu zam­er­anú na úľavu od bolesti. Veľ­mi nápo­moc­ná je tiež fyzioter­apia a kon­trolo­vané cviče­nie. Výn­i­močne sa vykoná­va chirur­gický zákrok, hlavne poki­aľ spondylózne výbežky spô­sobu­jú kom­pre­siu miechy.