Kon­cept využi­tia svet­la na tzv. fototer­apiu vychádza z pred­pok­ladu, že slnečné svet­lo, ako aj ostat­né druhy svet­la (UV, Infračer­vené svet­lo), majú poz­itívne ter­apeutické účinky pri liečbe niek­torých ochorení. Bežné zdro­je svet­la, ktoré vyžaru­jú elek­tro­mag­net­ické vlne­nie viditeľné ľud­ským okom, pro­duku­jú poly­chro­mat­ické svet­lo, čo zna­mená že je zložené z viac­erých vlnových dĺžok (viac­erých farieb). Také­to svet­lo má tak­tiež výraznú diver­gent­nú vlast­nosť, čo zna­mená, že dochádza k jeho rozp­tyľo­va­niu v priestore so zväčšu­jú­cou sa vzdi­alenosťou od zdro­ja. Napro­ti tomu, laserové svet­lo je zložené z jed­nej vlnovej dĺžky, a teda z jed­nej far­by (v laserovej ter­apii sú využí­vané pre­dovšetkým dĺžky od 600 do 1200 nm). Tak­tiež je málo diver­gent­né, čiže nedochádza k jeho výrazné­mu rozp­týle­niu s naras­ta­jú­cou vzdi­alenosťou od zdro­ja. Na rozdiel od bežného svet­la sú laserové lúče koher­ent­né. To zna­mená, že sú syn­chro­ni­zo­vané, a pre­bieha­jú v rov­nakej fáze. Tieto vlast­nos­ti laserového svet­la nám umožňu­jú mať pod kon­trolou priebeh ter­apie – vys­taviť účinku len želanú oblasť, určiť čas a množst­vo svet­la potreb­né na dosi­ah­nu­tie liečeb­ného efektu.

Ako laserová terapia funguje?

Laserová ter­apia má foto­chemický úči­nok. Jeden z hlavných mech­a­niz­mov účinku pre­bieha v mito­chon­driách – bunková organela pôso­bi­a­ca ako hlavný zdroj energie pre bunku. Efekt závisí od apliká­cie správnej vlnovej dĺžky, množst­va svet­la a času, ako dlho na danú bunku pôsobí (obyča­jne 30–60 s). Primárny efekt nas­tane, keď je svet­lo absorbo­vané pro­teínom v mito­chon­driách, tzv. cytochróm c oxidáza. Keď je bun­ka v strese (celkové ochore­nie, zra­ne­nie, staro­ba), mito­chon­dria pro­duku­je oxid dus­natý (NO). Ten kom­petitívne vytláča kys­lík z cytochróm c oxidázy, čo následne vedie k zníže­niu pro­duk­cie ATP (Ade­nozín tri­fos­fatáza – výz­nam­ná vnútrobunková moleku­la dodá­va­jú­ca energiu), a spô­sobu­je oxi­datívny stres. Oxi­datívny stres potom vedie k zápalu a následne k smr­ti danej bunky. Laserovou ter­a­pi­ou sa pod­poru­je roz­pad NO, čo umožňu­je spät­né­mu navi­aza­niu kys­lí­ka do cytochróm c oxidázy, zvýše­nie množst­va ATP a pot­lače­nie oxi­datívne­ho stre­su. Vďa­ka tomu sa bun­ka môže vrátiť k svo­jej funkcii – regen­erá­cia tkani­va, boj so zápalom, a iné.

Z čoho sa taký laser skladá?

Laser IV triedy sa skladá zo zdro­ja, ktorý pro­duku­je svet­lo o vlnových dĺžkach 980 nm a 810 nm. To je prenášané optick­ým káblom do hlav­ice, ktorá sústreďu­je laserový lúč na želané miesto. Hlav­ice sú rôznych veľkostí a v závis­losti od využi­tia sa delí na na kon­tak­t­né a bezkon­tak­t­né. Kon­tak­t­né hlav­ice sa nepouží­va­jú naprík­lad u pacien­tov s otvorený­mi rana­mi, ale­bo bezprostredne po operáciách.

Koniec optick­ého kábla je vybavený vypí­načom, čo umožňu­je ter­apeu­tovi mať plne pod kon­trolou zapí­nanie a vypí­nanie žiare­nia, a teda znížiť riziko pri­ame­ho ožiare­nia neže­laných častí, iných osôb ale­bo samého seba. To je dôležité hlavne v prí­pade očí, pri­ame ale­bo aj nepri­ame ožiare­nie očí môže spô­so­biť poško­de­nie rohovky a/alebo siet­nice, čo môže viesť až k oslep­nu­tiu. Pre­to súčasťou výbavy sú aj bezpečnos­t­né oku­liare s potreb­ný­mi fil­tra­mi. Laser má samozre­jme potreb­nú chla­di­acu jed­notku aby nedoš­lo k prehri­atiu sys­té­mu, a tak­tiež dotykový dis­plej na jednoduché ovládanie.

Čo všetko môžeme pomocou laserovej terapie liečiť:

• Ochore­nia brušnej dutiny
• Abscesy a tkanivové infekcie
• Zápaly peri­anál­nych vačkov
• Hygróm lakťa
• Frak­túry
• Gin­giv­itídy a peri­odon­tálne ochorenia
• „Lick“ gran­ulóm
• Musku­loskeletálne akútne zranenia
• Osteoar­tritídy
• Otitídy – akútne a chronické
• Peri­análne fistuly
• Pyotrau­mat­ické dermatitídy
• Rinitídy a sinusitídy
• Uhryznu­tia hadom
• Stom­atitídy
• Ochore­nia hrud­nej dutiny
• Ochore­nia močového aparátu
• Povr­chové a hlboké rany